Tento text je pôvodom fejtón pre Rozhlas. Vysielal sa na okruhu Rádio Slovensko 10.5.2013 17:41.

V časoch, keď som chodil do školy, učitelia sa nezbednému žiakovi zvykli vyhrážať trestom, že mu dajú nejakú vetu opísať stokrát. Keďže socialistické školstvo malo aj svoj humánny rozmer a učitelia mali srdce, zvyčajne sa to vyriešilo efektívnym zauchom.

Po revolúcii zauchá vyšli z módy, a tak sa mi na strednej škole pošťastilo dostať obdobu prvého trestu.  Strávil som asi dve hodiny mechanickým prepisovaním určeného hesla z encyklopédie a zapísal som osem strán papiera. Výsledok? Z nezbedného som sa nestal zbedným a túto demonštráciu moci z pozície autority som vyhodnotil ako osobné zlyhanie pedagóga, aj keď vtedy som to formuloval tak, že pani profesorka XY je krava.

Na mladé letá som si spomenul, keď som minulý týždeň videl titulku denníka Sme.

Sme pred štyrmi rokmi napísalo, že sudca Truban v revíri Čebovská Bukovina postrieľal zver približne za šesťtisíc eur, ale zaplatiť nemusel ani korunu. Sudca Truban vtedy odmietol s denníkom komunikovať, ale keď si prečítal, ako z toho vychádza jeho ctihodnosť, rovno podal žalobu. Na súde už argumentoval, že šlo o výmenný obchod, lebo protihodnotou jeho poľovačky bolo povolenie  pre členov zväzu zastrieľať si v bažantnici jeho otca.

Z nejakých príčin jeho kolegovia na súde rozhodli, že túto informáciu musí Sme zverejniť na svojej titulke rovno trikrát. Milým detailom je, že text predpísaného ospravedlnenia prišiel vo verzálkach, čiže všetko veľkým. Technicky zbehlejší vedia, že takto sa na internete kričí.

Keď si spomeniem na moju učiteľku zo strednej, od ktorej som dostal ten prepisovací trest, bola to pekná, hoci veľmi nesebavedomá žena. Vnímala triedu ako nepriateľské prostredie; územie, ktoré si treba podmaniť. Kto si dovolil trochu odvážnejší vtip, alebo najviac hučal, toho exemplárne trestala. Výsledkom nebol rešpekt, iba dusno na hodine a nespolupracujúci študenti.

Je veľkou tragédiou, keď človek, ktorý má v moci robiť dobré a správne veci, sa cíti ohrozený tými, s ktorými má spolupracovať; tými, ktorým má slúžiť.

To sa potom správa – nuž, ako krava.

Tento text je pôvodom fejtón pre Rozhlas. Vysielal sa na okruhu Rádio Slovensko 03.5.2013 17:41.

Prišlo teplo, nastala sezóna posedávania na záhradke. V dobrom rozmare som ukazoval rodine fascinujúcu svadobnú fotku Martinky z Turca v spoločnosti pána manžela a podráždenej sovy.

Tí z vás, ktorí Martinku poznajú, sa dúfam pripoja ku mne, keď jej k tomuto dôležitému životnému kroku úprimne zaželám veľa šťastia.

Tým ostatným napoviem, že ide o účinkujúcu v reality show Farmár hľadá ženu. Jej bezprostrednosť a priznajme to, najmä fyziognómia, jej pomohli k štatútu celebrity a pozná ju v tejto krajine hádam viac ľudí ako kolegu vo fejtóne pána Banáša, ba aj pána Feldeka, a autor týchto riadkov tiež môže ísť plakať do kúta.

Ale nepôjdem, u mňa je to zaslúžene, ja som v branži sopľoš. Za ctených pánov kolegov ma to mrzí.

Ale vráťme sa na záhradku. Fotografia podnietila rozčúlenie v duchu – ako môže byť celebrita niekto, kto nič nevytvoril, nič poriadne nespravil, čo to tie televízie vysielajú za hnoj a podobne.

V prvom rade, odpusťme slovu celebrita, že sa ošúchalo a z pôvodného významu: „významná, slávna osobnosť,“ sa stalo už len: „všeobecne známa osoba.“ Ale ostalo nám slovo „osobnosť,“ tak si ho vážme a použime ho na ľudí, ktorých sláva neplynie z podenkových výstredností.

V druhom rade, televízie v spoločnosti, ktorá si ctí slobodu prejavu, si môžu vysielať, čo chcú. To, že túto slobodu využívajú na taľafatky a dedinské pletky, je hlúpe, ale je to ich slobodné rozhodnutie.

V treťom rade, slobodné rozhodnutie je aj to vaše, sledovať duchom prostý program a čítať hlúpe noviny. Ak to robíte, majitelia médií a tvorcovia obsahu si myslia, že vás Martinky a jej kolegovia zaujímajú.

Že nemáte na výber? Ale no. Kúpte si iné noviny, neklikajte na hlúpe články a miesto bzdenia do gauča pred televízorom si choďte zabzdieť na záhradku ku knižke. Vzduch je tam čerstvý a reklamy žiadne.